Aktuálne informácie Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti pred neoprávnenými postihmi v pracovnoprávnych vzťahoch a povinnosti zamestnávateľa 
Dňa 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, známy aj ako zákon o "whistleblowingu". Tento nový právny predpis upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu, štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere v súvislosti s oznámením urobeným touto osobou o závažnej protispoločenskej činnosti.
Zákon sa vzťahuje na oznamovateľov, t.j. na fyzické osoby, ktoré urobia oznámenie príslušnému orgánu, pričom predmetom takéhoto oznámenia musia byť skutočnosti, ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti, alebo k zisteniu či usvedčeniu jej páchateľa. Podmienkou je, že sa osoba o týchto skutočnostiach dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Nie je pritom dôležité, či je osoba zamestnaná na základe pracovnej zmluvy alebo či ide o dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ďalšou podmienkou je, že oznámenie bolo urobené v „dobrej viere“, t.j. že osoba musí byť v čase oznámenia presvedčená o pravdivosti oznamovaných skutočností, a to vzhľadom na jej vedomosti a všetky okolnosti prípadu. Oznámené skutočnosti nemusia byť v skutočnosti pravdivé, príp. v priebehu vyšetrovania sa môžu ukázať ako nepravdivé, avšak dôležitý je postoj oznamovateľa.
Zákon pamätá aj na ochranu osôb blízkych oznamovateľovi, pokiaľ pracujú u toho istého zamestnávateľa a priznáva im ochranu v rovnakej miere ako oznamovateľovi. Blízkou osobou je v zmysle Občianskeho zákonníka nielen osoba príbuzná v priamom rade (priami predkovia a potomkovia), súrodenci (vlastní aj nevlastní) a manželia. Za osoby navzájom blízke možno považovať aj iné osoby, ktoré sú v rodinnom pomere alebo inom obdobnom vzťahu, pokiaľ ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá osoba dôvodne pociťovala ako vlastnú, a to z hľadiska objektívno-spoločenského (napr. strýko, teta, druh, družka).
Závažnou protispoločenskou činnosťou je protiprávne konanie, ktoré je:
Ochrana sa poskytuje oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti len na jeho žiadosť, ktorú podá súčasne s oznámením alebo kedykoľvek v priebehu trestného konania, resp. konania o správnom delikte a to písomne alebo ústne do zápisnice. Žiadosť sa v trestnom konaní podáva prokurátorovi a pokiaľ už prebieha súdne konanie sudcovi. V konaní o správnom delikte sa podáva príslušnému správnemu orgánu. Okrem osobných údajov oznamovateľa musí žiadosť obsahovať aj označenie zamestnávateľa v rozsahu stanovenom zákonom.
Pokiaľ príslušný orgán zistí, že žiadateľom je oznamovateľ závažnej protispoločenskej činnosti, je povinný vyhovieť žiadosti o poskytnutie ochrany. V takom prípade bezodkladne písomne oznámi oznamovateľovi, zamestnávateľovi a inšpektorátu práce, že sa oznamovateľovi poskytuje ochrana. Dôležitým je najmä okamih doručenia tohto písomného oznámenia zamestnávateľovi, keďže týmto momentom sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.
Poskytnutie ochrany oznamovateľovi spočíva v nemožnosti zamestnávateľa urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie voči chránenému zamestnancovi bez predchádzajúceho súhlasu inšpektorátu práce. V prípade, že by zamestnávateľ takýto úkon uskutočnil, išlo by o neplatný právny úkon. Inšpektorát práce udelí súhlas len vtedy, ak sa preukáže, že navrhovaný úkon nemá žiadnu súvislosť s oznámením zamestnanca o závažnej protispoločenskej činnosti. Dôkaznú povinnosť pritom znáša zamestnávateľ. Súhlas inšpektorátu práce nie je potrebný v prípade, ak dal na úkon súhlas samotný zamestnanec, alebo ak ide o úkon v prospech zamestnanca, ktorým sa mu priznáva nárok, alebo ak úkon súvisí so skončením pracovnoprávneho vzťahu, avšak toto skončenie je nezávislé od vôle zamestnávateľa.
Zákon tiež umožňuje, aby osoba požívala ochranu, až keď sa sama rozhodne brániť voči úkonom zamestnávateľa. V takomto prípade osoba požiada len o zaslanie písomného potvrdenia o tom, že je oznamovateľom. Takéto potvrdenie sa nedoručuje zamestnávateľovi ani inšpektorátu práce..
Ochrana zaniká:
Zákon však pamätá aj na podávateľov podnetov, ktorí nie sú chránenými oznamovateľmi, a poskytuje im ochranu voči úkonom zamestnávateľov, ktorými sa zamestnávateľ „mstí“ za podanie podnetu. Pokiaľ bol voči podávateľovi podnetu uskutočnený pracovnoprávny úkon, s ktorým podávateľ nesúhlasí, nakoľko má za to, že ide o postih za ním podaný podnet, má možnosť obrátiť sa na inšpektorát práce so žiadosťou o pozastavenie účinnosti úkonu. Pri dôvodnom podozrení, že úkon bol urobený v súvislosti s podnetom, inšpektorát práce jeho účinnosť pozastaví dňom doručenia potvrdenia o pozastavení podávateľovi. Táto ochrana je však len dočasná a predpokladá, že podávateľ následne podá na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia a antidiskriminačnú žalobu, príp. žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ však podávateľ podnetu takýto návrh na súd nepodá, pozastavenie účinnosti úkonu skončí uplynutím 14. dňa od doručenia potvrdenia o jeho pozastavení podávateľovi. Ak by sa podávateľ na súd obrátil, pozastavenie účinnosti úkonu trvá až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu.
Povinnosti zamestnávateľov
Zákon upravuje súčasne aj nové povinnosti zamestnávateľov, ktoré spočívajú v zavedení vnútorného systému vybavovania podnetov, vedení evidencie podnetov, vytvorení interného predpisu týkajúceho sa preverovania podnetov a určení zodpovednej osoby
Tieto povinnosti sa vzťahujú na:
a ktorí sú povinní zabezpečiť ich splnenie do 1.7.2015 pod hrozbou pokuty až do výšky 20.000,- EUR.
Uvedení zamestnávatelia sú povinní prijať a preverovať každý prijatý podnet, ktorý bude obsahovať skutočnosti, ktoré súvisia s činnosťou zamestnávateľa, o ktorých sa osoba dozvedela v súvislosti so svojím zamestnaním a ktoré môžu významne prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti, či k usvedčeniu jej páchateľa.
Okrem podnetov týkajúcich sa závažnej protispoločenskej činnosti je zamestnávateľ povinný preveriť aj podnet, ktorý sa týka inej protispoločenskej činnosti, ktorou je priestupok, iný správny delikt alebo iné konanie, ktoré síce nie je ani jedným z uvedených, ale aj napriek tomu svojou povahou pôsobí na spoločnosť negatívne, pokiaľ tento podnet súvisí so zamestnávateľom. Anonymné podnety sa vybavujú iba pokiaľ ide o podnety ohľadne závažnej protispoločenskej činnosti.
Povinnosti zamestnávateľa na úseku vnútorného systému vybavovania podnetov:
 | |
