Národná rada Slovenskej republiky prelomila veto prezidenta a opätovne dňa 28.1.2015 schválila novelu Zákonníka práce. Novela má za cieľ riešiť problémy v oblasti dočasného prideľovania zamestnancov, najmä obchádzanie ustanovení o dočasnom pridelení, obchádzanie ustanovení o porovnateľných pracovných a mzdových podmienkach dočasne pridelených zamestnancov a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi agentúrami dočasného zamestnávania a zamestnávateľmi.
Dočasné prideľovanie zamestnancov bolo do 28.2.2015 upravené tak v Zákonníku práce, ako aj v zákone o službách zamestnanosti. Počnúc 1.3.2015 sa čiastková úprava dočasného prideľovania zamestnancov zo zákona o službách zamestnanosti vypustila a nahradili ju ustanovenia Zákonníka práce. Kým právna úprava v zákone o službách zamestnanosti sa týkala len agentúr dočasného zamestnávania, nové ustanovenia Zákonníka práce upravujú dočasné prideľovanie zamestnancov agentúrami dočasného zamestnávania, ako aj zamestnávateľmi, ktorí dočasne prideľujú svojich zamestnancov.
Novelizovaný Zákonník práce obsahuje vymedzenie pojmu „užívateľský zamestnávateľ“ a určuje, čo sa má rozumieť pod dočasným pridelením a čo sa za dočasné pridelenie už považovať nedá. Zároveň sa obmedzila dĺžka dočasného pridelenia na najviac 24 mesiacov. Toto obdobie zahŕňa aj maximálne štyri predĺženia alebo opätovné dohody o dočasnom pridelení konkrétneho zamestnanca k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi, pričom sa započítavajú aj dočasné pridelenia inými ADZ, resp. zamestnávateľmi. V prípade nedodržania najviac prípustnej doby trvania dočasného pridelenia, priamo zo zákona zanikne pracovný pomer dotknutého zamestnanca k ADZ, resp. zamestnávateľovi a zároveň vznikne pracovný pomer na dobu neurčitú medzi týmto zamestnancom a jeho užívateľským zamestnávateľom.
Dočasné pridelenia dohodnuté pred 1.3.2015 sa skončia najneskôr 28.2.2017. Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie agentúrou dočasného zamestnávania od 1.5.2013 do 28.2.2015 sa započítajú do počtu opätovne dohodnutých dočasných pridelení.
Dôležitú zmenu predstavuje ustanovenie, podľa ktorého, ak je doba trvania pracovného pomeru medzi ADZ a zamestnancom dohodnutá na dobu určitú, dátum skončenia pracovného pomeru musí byť určený konkrétnym dátumom. Cieľom je zamedziť uzatváranie pracovných pomerov na dobu určitú tak, že pracovný pomer skončí skončením dočasného pridelenia.
Zároveň sa dopĺňajú výpovedné dôvody, z ktorých môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď. V zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bude môcť zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania dať zamestnancovi výpoveď, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 ZP pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. Na výpoveď z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia pred uplynutím doby na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu sa nevzťahujú obmedzenia výpovede podľa § 63 ods. 2 ZP, tzv. ponuková povinnosť. Výpoveď, resp. dohoda o skončení pracovného pomeru z uvedeného dôvodu, však zakladá zamestnancovi nárok na odstupné a vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia o výpovednej dobe. Ustanovenia § 63 Zákonníka práce sa novelizujú s účinnosťou od 1.9.2015.
Ďalšou novinkou je možnosť zamestnávateľa dohodnúť s užívateľským zamestnávateľom dočasné pridelenie zamestnanca iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov odo dňa vzniku pracovného pomeru.
Novelou sa súčasne upresňuje, že oprávnenie vyslať dočasného zamestnanca na pracovnú cestu má len jeho užívateľský zamestnávateľ, že užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi a zavádza sa spoločná zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa za vyplatenie porovnateľnej mzdy agentúrou dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľom.